Antifašisti obecně

10. ledna 2008 v 15:51 | Steve |  Antineonacist

Kdo jsou antifašisti? (slovensky)


Tváre si zahaľujú šatkami, nevystupujú v médiách a verejnosť o nich veľa nevie. Ich symbolmi sú prečiarknuté hákové kríže a skratka ANTIFA. Nevyhľadávajú konflikty, ale v prípade potreby sa nevyhýbajú ani fyzickej konfrontácii s fašistami. Polícii vyčítajú, že nedokáže bojovať proti fašizmu v uliciach a zákon berú do vlastných rúk. Patria medzi nich aj dvaja žilinskí antifašisti Tomáš a Zdeno.
Utajenie
"Antifašistom sa človek nestane tak, že sa rozhodne a dostane členskú legitimáciu. Ide o voľné združenia ľudí, ktorí nesúhlasia s fašizmom a chcú ho riešiť - jeden môže byť pritom členom anarchistického hnutia, iný nie. Treba si uvedomiť, že ANTIFA je heslo, nie organizácia," vysvetľujú Tomáš so Zdenom. Navonok neidentifikovateľní, no obaja patria k žilinským antifašistom. Verejnosť mätie tento pojem, niektorým dokonca navodzuje súvislosť s protifašistickými bojovníkmi. Im však ide o dnešok. Má to zmysel v 21. storočí? "Fašizmus je stále súčasťou spoločnosti, vôbec sa nedá povedať, že je odstránený. V čase, keď zabili Daniela Tupého, sme sedeli v Bratislave v neďalekom pube a vraveli sme si, že to tu fašistami začína ,hustnúť'. Dano bol nevinný. Ale dôležité je, že to bol mladý biely muž. Pred ním však boli ďalšie obete ako Rómka Anastázia Balážová, matka ôsmich detí, ktorú v jej dome dobili na smrť náckovia zo žilinských Soliniek. Tá však nebola vhodným mediálnym objektom," komentuje Tomáš. Podľa neho je fašizmus pre spoločnosť len okrajový problém, na ktorom sa občas priživia politici a médiá.
Boj
Svoju činnosť zhŕňa ANTIFA slovami: "Monitorujeme, infiltrujeme, konfrontujeme." A práve fyzické útoky pôsobia najradikálnejšie a brutalita mnohých poburuje. Názov jednej antifašistickej brožúry to charakterizuje výstižne: Hrdinovia alebo zločinci? Bitky medzi oboma znepriatelenými skupinami síce nie sú každodennou záležitosťou, ale bez nich by bol obraz ANTIFY neúplný. V časopisoch uvádzajú presné pokyny: "Na priamu akciu potrebuješ športovú obuv, v ktorej sa dobre behá - zabudni preto na ťažké topánky. Na maskovanie použi kuklu, ale aj slnečné okuliare, čiapku, šatku. Vezmi si starú šuštiakovú bundu, ktorú pri úteku po akcii môžeš zahodiť. Vždy maj so sebou preukaz totožnosti, pretože fízli ťa môžu vziať len kvôli identifikácii, ale vyvaruj sa mobilu a čohokoľvek, z čoho možno získať kontakty! V militantnom útoku proti fašistom buď rýchly a účinný, zabudni, že máš byť mediálnou hviezdou a platí hlavná zásada: nikdy sa nenechaj chytiť." Útoky na fašistov a neonacistov zostávajú často neznáme a odhady o ich počte kolíšu, keďže nie sú hlásené na polícii. Práve pre ne ich však polícia zaraďuje medzi extrémistov.
Šifry a heslá
Aktivity antifašistov sa označujú skratkami ANTIFA či AFA. Ich zoskupenia však nemajú hierarchiu či pevné štruktúry, naopak, ide o voľné skupinky ľudí s rovnakým postojom. V tom je situácia odlišná napríklad oproti susednému Česku, kde je AFA aj členom Federácie anarchistických skupín. "Tu je to tak, že aktivizovať sa môže každý a ostatní o ňom nemusia vôbec vedieť," hovorí Tomáš. Spoločnou črtou militantných antifašistov je anonymita - ak aj vystupujú na verejnosti, tak len s tvárami zakrytými šatkou. V praxi to znamená, že v civilnom živote študujú alebo pracujú a o ich pôsobení v ANTIFE nevedia ani ľudia v ich okolí a len v prípade, keď sa "aktivizujú", maskovaní vyrážajú do ulíc. Skupiny antifašistov sú síce na celom Slovensku, ale ide o uzavreté komunity. "Ak sa chce zapojiť niekto zvonka, skôr mu odkážu, nech založí vlastnú skupinu a pomôžu mu v teoretickej rovine. Sú to len aktivity spontánne sa organizujúcich ľudí. Takže v pohode si môžeš založiť novú skupinu v meste, kde už nejaká je," opisuje Zdeno. O AFE sa hovorilo aj v súvislosti s minuloročným útokom na šéfa ultranacionalistickej Slovenskej pospolitosti Mariana Kotlebu a jeho matku. Aj keď Kotleba obvinil z útoku "sionistické" médiá a občianske združenie Ľudia proti rasizmu, podľa viacerých je tu podpis antifašistov dobre čitateľný. Na otázku, či za útokom bola ANTIFA, Zdeno hovorí:"AFA funguje v Bratislave a v Trnave, ale nie v Banskej Bystrici alebo tu v Žiline. Ale to ešte neznamená, že tu neexistuje antifašizmus a ľudia, ktorí bojujú proti fašizmu. No ANTIFA to určite nebola. Militantní banskobystrickí antifašisti možno." Tomáš dodáva: "Pre fyzickú konfrontáciu fašistov je navyše nevyhnutná dôvera - to znamená, že ak by som napríklad ja napadol Kotlebu, určite by som to nerozprával každému, koho poznám. Teda odpoveď je: neviem." Skupiny navzájom komunikujú najmä formou osobných stretnutí, internetová komunikácia je riziková a aj e-maily posielajú v šifrovacích programoch.
Klin klinom
Nálepku "ľavicových extrémistov" odmietajú. Naopak, podľa nich v polícii často pracujú stúpenci krajnej pravice. O vyjadrenie sme požiadali aj políciu, ale do uzávierky sme nedostali žiadnu odpoveď. Zdeno v súvislosti so Žilinou dodáva: "Je bežné, že napríklad mestská polícia skontroluje chalanov v žilinskom mestskom parku a o chvíľu tam nabehnú náckovia, ktorí ich zmlátia. Keď zbití kontaktujú policajtov, tí nič neurobia - ako aj, keď im zrejme sami dali echo. O praktikách primátora Slotu sa ani netreba baviť, jeho reči o Rómoch a tankoch na Budapešť pozná každý. Je tiež zaujímavé, že SNS sa od pravicových extrémistov dištancovala až vtedy, keď videla, že jej berú radikálnych voličov," zamýšľa sa Zdeno.
Podľa antifašistov neodstráni fašizmus ani posilnenie polície. Nedá sa s ním vraj skoncovať v tomto systéme, ktorého chyby sú preň živnou pôdou a pre ktorý je typické prenášanie problémov na etnické, kultúrne a iné menšiny a populistické národniarske reči. Tomáš so Zdenom dopĺňajú:"My dvaja fašizmus chápeme ako súčasť tejto spoločnosti, ako vyhrotenú formu autority. Fašizmus je besný pes na reťazi kapitalizmu. Vypustia ho zakaždým v krízových situáciách, aby splnil svoju úlohu a postaral sa o nespokojencov." Z rovnakého dôvodu odmietajú aj občianske združenia ako Ľudia proti rasizmu, ktoré spolupracujú so štátom. "Netvrdíme, že Ľudia proti rasizmu neurobili kus práce v čase, keď sa o neonacizme v tejto spoločnosti len šepkalo," hovorí Zdeno. "Príčiny vzniku a prežívania fašizmu sú však z väčšej časti v sociálnej nespravodlivosti, ktorú vytvára kapitalizmus a existencia štátu, a nie v nedostatočne prísnych protiextrémistických zákonoch. Je tu vážne riziko, že stačí, aby si presadzoval ochranu prírody v Tatrách a nie záujmy lobistických skupín alebo odmietal vojnu v Iraku, a patrí ti nálepka extrémistu."
Antifašizmus vraj nie je len o mlátení "náckov", je to komplexný postoj, v rámci ktorého chcú vymazať fašizmus, ako demonštrácie, prednášky či diskusné fóra. Napriek tomu najkontroverznejšie zostávajú ich fyzické útoky. Kritici hovoria o vyháňaní čerta diablom. Riaditeľ Ľudí proti rasizmu Daniel Milo však dodáva: "Na jednej strane sú prostriedky militantných antifašistov neprijateľné a s používaním ideologicky motivovaného násilia jednoznačne nesúhlasíme. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak by nebolo fašizmu a jeho stúpencov v súčasnosti, nebolo by ani antifašistov. Skrátka, v spoločnosti je nejaký problém a to, že odsúdime násilnú formu antifašistického postoja, ešte tento problém nevyrieši."
Zdroj: antifa.cz
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama